Anketa: Zo školy na brigádu a zase naspäť. Kde a ako si študujúci privyrábajú

Práca popri škole? Na FSS bežná vec

Mnohí mladí ľudia si popri škole privyrábajú. Na FSS je rozvrh oproti iným fakultám veľmi flexibilný, čo študujúcim umožňuje lepšie zladiť školské povinnosti s inými aktivitami, vrátane práce. Rozvrhnutie predmetov tu poskytuje väčšiu voľnosť a priestor pre individuálne plánovanie. Aj vďaka tomu sa medzi študujúcimi fakulty objavujú takí, ktorí už pri štúdiu zbierajú prvé pracovné skúsenosti, tvoria vlastné projekty, alebo treba  nadväzujú na povinnú študijnú prax, kde sa osvedčili a zistili, že ich práca v odbore baví. 

Priemerný hodinový plat brigádníkov bol v Česku v minulom roku153 korún za hodinu. Výška zárobku sa však výrazne líši podľa odvetvia. V gastronomických službách  sa mzda najčastejšie pohybuje v rozmedzí 130 až 150 korún za hodinu. V oblasti cestovného ruchu, napríklad na recepciách, v informačných centrách alebo  v hoteloch dosahuje 150 až 170 korún za hodinu. A napríklad pri administratívnych, technických či IT brigádach môžu študujúci zarobiť 180 až 220 korún za hodinu, v niektorých prípadoch aj viac, ak majú špecializované zručnosti alebo prax. 

Študujúci však často pracujú nie len kvôli peniazom, ale aj preto, že chcú rozvíjať svoje záujmy a skúšať nové veci. Podľa Ondřeja Horu, ktorý sa vo svojom výskume venuje prechodu mladých ľudí na trh práce, ponúkajú brigády študujúcim cennú príležitosť osobnostne aj profesijne rásť. „Môžu sa naučiť niečo nové vo svojom odbore, spoznať fungovanie firiem a získať všeobecné zručnosti, ktoré sa im neskôr zídu. Zároveň ide o skvelú príležitosť, ako si budovať životopis a získať prvé reálne skúsenosti,“ vraví Hora. 

Dôležité je poznať svoje hranice

Aj podľa mnohých štúdií nemusí byť rozumné množstvo práce na škodu. Brigáda v primeranom rozsahu môže študujúcim pomôcť rozvíjať sebadisciplínu a lepšie plánovanie času. Napríklad analytička Zuzana Havránková z národného inštitútu SYRI upozorňuje, že ak študujúci  pracuje do dvadsať hodín týždenne, čo odpovedá polovičnému pracovnému  úväzku, jeho študijné výsledky tým spravidla netrpia. Naopak, práca môže pomôcť lepšie pochopiť teóriu a posilniť zodpovednosť. Problém nastáva až pri nadmernom pracovnom zaťažení, teda ak študent pracuje viac ako tridsať hodín týždenne, čo už často vedie k horším výsledkom alebo až k prerušeniu štúdia. 

Doktorský študent z katedry psychológie Tomáš Vojtíšek, ktorý sa vo svojej dizertačnej práci venuje duševnej pohode v zamestnaniu, upozorňuje, že ak študujúci popri škole chodia do práce, môžu na seba klásť až príliš veľké nároky. „Ak nemajú čas na zotavenie od týchto požiadaviek, môže to viesť k dlhodobému stresu s negatívnym dopadom na ich fyzické aj duševné zdravie,” vysvetľuje Vojtíšek. S Horom ale súhlasí v tom, že práca v rozumnej miere môže študujúcim priniesť aj mnoho výhod.

Jakub Mejzr, 21 rokov, študent piateho semestra bakalárskeho programu Mediálne štúdia a žurnalistika:  

„Po absolvovaní trojmesačnej stáže v brnenskej redakcii spravodajstva Českej televízie mi vedúci redakcie ponúkol stálu pracovnú pozíciu, ktorú som prijal. Dnes pracujem ako pomocná ruka editora. Zháňam hostí, tvorím titulky, grafiky a pomáham s chodom vysielania. Zároveň som aj redaktorom nočného vysielania ČT 24. Práca potom vyzerá tak, že o pol desiatej večer prídem do štúdia a pripravujem sa na vysielanie, ktoré začíná presne o polnoci a trvá až do skorých ranných hodín. Výučbu cez deň teda dobre stíham. Niekedy to vie byť naozaj náročné, no snažím sa držať si rovnováhu medzi prácou a štúdiom. Práca v televízii ma naučila pracovať so stresom a zvládať tlak, ktorý žurnalistika často prináša. Najlepšie je začať s praxou už v študentských médiách, človek sa tam dokáže oboznámiť s fungovaním redakcie a skutočná práca je potom jednoduchšia. Popri štúdiu pôsobím ako šéfredaktor univerzitnej televízie Muni TV, ktorú vediem spolu s Annou Suchánkovou. V Muni TV sa staráme o chod približne päťdesiatčlennej redakcie. Nemalá časť z nich sú prváci, ktorých učíme základy spravodajstva, tvorbu reportáží a prácu so strihom.” 

Barbora Gondárová, 20 rokov, študentka tretieho semestra združeného bakalárskeho programu Európske štúdia a Medzinárodné vzťahy: 

„Môj odbor ma sprevádza aj mimo školy. Pracujem v organizácií Chcem tu zostať, ktorá najskôr vznikla ako nestranná kampaň na mobilizáciu mladých slovenských voličov k voľbám v roku 2023. Dnes sa venujeme mladým ľuďom na Slovensku a otvárame témy, ktoré sú im blízke ako napríklad dostupnosť bývanie, či možnosť zamestnania. Som tvorkyňa obsahu na sociálnych sieťach, kde mám na starosti aj celú komunikáciu organizácie. Počas leta som mala možnosť pracovať aj tri či štyrikrát do týždňa. Teraz som väčšinu času v Brne, tak pracuje skôr z domu počas večerov. Naučila som sa pracovať v tíme aj počas krízových momentov. V poslednej dobe zažívame útoky od slovenskej vlády: obviňujú nás, že sme sponzorovaní zo zahraničia, aj keď to tak nie je, a že naším cieľom je škodiť vládnucej koalícii. Týmto som zistila, že práca na sociálnych sieťach nie je len o pridávaní príspevkov, ale aj o stratégii a riadení celej komunikácie a našla v tom skutočný zmysel.  V našom odbore musíme byť priebojní. Verím, že táto skúsenosť stojí za to a dá mi dobré základy do ďalšej praxe.“ 

David Jabůrek, 20 rokov, študent tretieho semestra združeného bakalárskeho programu Mediálne štúdia a žurnalistika a Politológie: 

„V Českom rozhlase Zlín pôsobím ako externý spolupracovník v redakcii spravodajstva. Pripravujem správy, robím živé vstupy aj reportáže z celého Zlínskeho kraja. Začínal som prepismi rozhovorov, neskôr som prešiel do spravodajstva a postupne sa stal stálou súčasťou tímu. Sledujem, čo sa v kraji deje, a keď má niekto z kolegov voľno, preberiem jeho oblasť a venujem sa aktuálnym témam. Pracovný deň mi väčšinou začína okolo deviatej ráno a v redakcii bývam osem až deväť hodín. Nie preto, že musím, ale preto, že ma to jednoducho baví. Hlavne som tam zväčša iba jeden deň v týždni, v piatok, keď nemám školu. Rozhlas ma naučil precíznosti, stručnosti a hlavne sebavedomiu v komunikácii. Kedysi som sa bál volať cudzím ľuďom, dnes je to pre mňa rutina. Práca v rozhlase je pestrá a každý deň prináša niečo nové. Ak má človek chuť odovzdávať informácie ďalej, novinárčina je určite cesta, ktorou sa oplatí ísť, a prax je popri štúdiu žurnalistiky neoceniteľná.“ 

Nicol Bobovská, 21 rokov, študentka tretieho semestra bakalárskeho programu Sociálnej práce: 

„Počas druhého semestra sme chodili do rôznych organizácií a veľmi ma oslovil prístup pracovníkov z Podaných rúk. Sama som ich potom kontaktovala a prijali ma. V kontaktnom centre pomáham s evidenciou klientov, poskytujem im základný servis a sprevádzam ich pri využívaní služieb. Ide o sprchu, testovanie na choroby alebo výmenu harm reduction materiálu, čo sú najmä sterilné ihly, dezinfekčné prostriedky či kondómy. Súčasťou mojej práce sú aj rozhovory, niekedy krátke, inokedy veľmi osobné. Klientom pomáhame prepojiť sa so sociálnymi službami, vybaviť doklady či kontaktovať liečebňu. Ak ich na úrady alebo do nemocnice sprevádza sociálny pracovník, majú väčšiu šancu, že sa im niekto bude naozaj venovať. Vidím v tejto práci veľký zmysel, je to pre mňa poslanie. Do centra chodím iba raz do týždňa, v piatok, keď nemám školu. Psychicky to občas býva náročné, ale vždy máme na blízku sociálne pracovníčky centra alebo sa o tom rozprávam so spolužiakmi, čo tiež pomáha.“ 

Juraj Foltín, 25 rokov, študent štvrtého semestra magisterského programu Politológie so špecializáciou na  Volebné štúdia a politický marketing: 

„Počas Erasmu v srbskom Belehrade som mal stáž na tamojším slovenskom veľvyslanectve. Táto skúsenosť mi umožnila spoznať región zblízka a nadviazať kontakty, ktoré sa neskôr stali základom pre občianske združenie Slovakia & Balkans. Projekt sme spolu s kamarátom začali s cieľom zvýšiť povedomie o balkánskej politike aj kultúre a podporiť diskusiu o úlohe Slovenska v tomto regióne. Moja každodenná práca je kombináciou plánovania, koordinácie a budovania partnerstiev. Organizujem konferencie, komunikujem s hostiteľmi aj s účastníkmi diskusií, taktiež zariaďujem celkovú logistiku. Je to náročné, ale napĺňa ma to, pretože táto práca spája kreativitu, flexibilitu a stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi. Občas mi práca viac berie ako dáva, ale verím, že to stojí za to. Za úspechom projektu vidím aj neustále vzdelávanie, ktoré sa dobre doplňuje s mojím odborom na fakulte. Verím, že odvaha skúšať nové veci a trpezlivosť sú kľúčom k tomu, aby sa študentský nápad premenil na projekt s reálnym dopadom.“ 

Robin Fajmon, 24 rokov, študent tretieho semestra magisterského programu Mediálne štúdia a žurnalistika so špecializáciou Mediálny výskum a analytika: 

„K práci rečníka na pohreboch som sa dostal cez osobnú skúsenosť. Pred viac ako rokom mi zomrela babička a nechcela mať pohreb v kostole, tak som sa rozhodol, že za celú rodinu prehovorím. Vtedy som zistil, že na tom vlastne nič nie je. Keď neskôr zomrel aj starý otec, rečnil som druhýkrát a vtedy si ma  všimli aj pracovníci pohrebnej služby. V prejavoch sa snažím zachytiť nielen veľké úspechy zosnulého, ale aj maličkosti, napríklad čo mal rád, ako vyzeral jeho bežný deň, aké mal drobné rituály či obľúbené jedlá. Najväčšou odmenou pre mňa je, keď vidím, že ľudia počas obradu prežívajú emócie a spomienky. Štúdium žurnalistiky mi dalo sebadôveru, naučilo ma pracovať so slovami a štruktúrou textu tak, aby pôsobil autenticky a vystihol podstatu života človeka. Najväčšiu radosť mám, keď rodina odchádza spokojná a spomienka na zosnulého je dôstojne uctená. Je to práca s hlbokým zmyslom a pomáha prežiť ťažké chvíle s úctou a empatiou. Vzhľadom na charakter svojej brigády svoj pracovný čas nikdy nepoznám dopredu. Niekedy rečním trikrát za mesiac, niekedy osemkrát. “