Sociológovia z FSS skúmajú hodnotové trendy, spolupracujú so zahraničnými výskumníkmi
Katedra sociológie opäť potvrdzuje svoj záväzok dôsledne skúmať spoločenské hodnoty. Prostredníctvom projektu Hodnoty na rozcestí: České a evropské hodnoty v době nových společenských výzev zbiera a analyzuje dáta, ktoré odhaľujú hodnotové trendy v Európe i vo svete. Fakulta sa už štvrtýkrát aktívne podieľa na významných projektoch European Values Study a World Values Survey. V Českej republike sociológovia z fakulty sociálnych štúdií odštartovali ďalšiu vlnu zberu informácií. Ide o piatu vlnu v krajine, ktorej cieľom je získať cenné dáta o hodnotových trendoch formujúcich spoločnosť, a o reakciách na zmeny vyvolané novými výzvami.
Dôraz sa kladie na aktuálne výzvy spoločnosti
Zvláštny dôraz kladú výskumníci na faktory, ako sú napríklad dôvera v inštitúcie, duševná pohoda, rodinné hodnoty, názory na politiku a iné aspekty, ktoré majú významný vplyv na každodenný život obyvateľstva. Klimatická zmena a vojnový konflikt na Ukrajine patria medzi najväčšie výzvy dnešnej doby. Aj preto projekt rozširuje pôvodný dotazník, ktorý sa pravidelne používa pri zbere dát, o nové otázky zamerané na životné prostredie a migráciu. Výskumníci sledujú ako tieto nové faktory ovplyvňujú postoje ľudí v spoločnosti.
„Naša katedra je z hľadiska počtu projektov a ich členov jednou z najúspešnejších na fakulte. Obecne sa u nás na základný výskum kladie veľký dôraz a prepojenie výučby a výskumu považujeme za súčasť bežného fungovania univerzity.“
Jiří Navrátil, vedúci katedry sociológie
Tím skúsených vedcov pod vedením profesora Tomáša Katrňáka získal po ôsmich rokoch opäť dotáciu z Grantovej agentúry Českej republiky. Odbornú komisiu vedci presvedčili nielen stanovenými cieľmi, ale aj kontinuitou projektu, do ktorého sa Česko zapojilo hneď po páde železnej opony a tak sa v krajine uskutočňuje už do roku 1990. Ak by súčasný projekt nebol podporený, chýbala by jedna fáza zberu dát a nasledujúca by sa uskutočnila až o osem či deväť rokov. Spôsobilo by to nepresné sledovanie trendov a chýbajúce dáta v európskych i medzinárodných projektoch. Členstvo Česka v konzorciu cezhraničných projektov umožňuje porovnať niektoré dáta nielen v krajine, ale aj v kontexte celého sveta.
Napríklad v minulej fáze šetrenia boli Česi najšťastnejší v histórií, čo ich posunulo bližšie ku krajinám na vyšších priečkach ako sú Nórsko, Francúzsko či Švajčiarsko. Zároveň z týchto výskumov vzišiel aj známy fakt o najateistickejšej povahe českého národa z všetkých krajín Európy.
Dáta sú voľne dostupné pre všetkých záujemcov
Výsledky tohto projektu sú užitočné nielen pre akademický svet, ale aj pre rôzne verejné inštitúcie. Tie môžu využívať získané dáta pri tvorbe politík a zlepšovaní svojich služieb. Podľa autorov projektu by sa dali závery použiť napríklad aj v zdravotníctve, kde môžu pomôcť pri identifikovaní potrieb a preferencií obyvateľov, čo vedie k lepšiemu prispôsobeniu rozhodnutí a zlepšeniu kvality služieb. Zozbierané údaje môžu byť cenným nástrojom pre študentstvo, ľudí vo vedúcich pozíciách, tvorbu analýz, či politiky – jednoducho pre každého, kto má o tieto informácie záujem. Či už ide o písanie bakalárskych prác alebo tvorbu strategických plánov, riešitelia projektu sa snažia vzbudiť záujem o využitie týchto dát v maximálnej možnej miere.
„Jedna z najväčších výziev je presvedčiť ľudí, aby sa vôbec zúčastnili výskumu.“
Beatrice Chromková Manea, koordinátorka projektu
Výskum však čelí viacerým výzvam, medzi ktoré patrí klesajúca miera odpovedí na dotazníky. Koordinátori sa snažia tento trend zvrátiť napríklad digitalizáciou odpovedníkov, no problém pretrváva a môže ovplyvniť kvalitu získaných dát. Ďalšou komplikáciou je rastúca inflácia, ktorá zvyšuje náklady na vyhotovenie výskumu, a tým aj potrebu väčšieho rozpočtu. Napriek týmto prekážkam vedúci tím, v zložení profesora Tomáša Katrňáka, doktorky Beatrice Chromkovej Manea a profesora Ladislava Rabušica, úspešne pokračuje vo svojej práci. Zo svojich predchádzajúcich výskumov vydali aj publikácie ako Odděleně spolu? , ktorá skúma vývoj hodnôt v Česku a na Slovensku, či Hodnoty a postoje v České republice 1991–2017.
Súčasná fáza projektu sa len prednedávnom rozbehla. Celý projekt začal v januári tohto roku a vedci sa pripravujú na ďalší zber dát, ktorý je súčasťou medzinárodných štúdií a je naplánovaný na rok 2026. Výskumníci okrem už spomínaných migračných a environmentálnych kríz dopĺňajú dotazník o otázku dôvery vo vedu, ktorá je tohtoročnou novinkou. Výsledky môžu byť veľmi pestré kvôli veľkým dezinformačným vlnám. Nakoľko majú vedci prístupné informácie z piatich dátových súborov (1991–1999–2008–2017–2026), umožní im to interpretovať hodnotové zmeny v čase. Celkový koniec projektu je naplánovaný na december 2027.
Tomáš Katrňák
Je profesorom a zástupcom vedúceho na katedre sociológie a na fakulte sociálnych štúdií pôsobí od roku 1999, s odbornými zastávkami v inštitúciách ako Sociologický ústav AV ČR a Tohoku University v Japonskom meste Sendai. Prednáša o stratifikácii, mobilite a sociálnych nerovnostiach, pričom vedie významné výskumné projekty financované grantovými agentúrami. Aktívne sa zapája do medzinárodných konferencií a projektov, kde prezentuje výskumy o sociálnej mobilite a vzdelanostnej homogamii, ktorá sa v sociológií skúma ako tendencia ľudí vytvárať partnerské vzťahy s osobami s podobnou úrovňou vzdelania. Zároveň je členom odborných rád a redakčných kolektívov významných vedeckých časopisov ako je napríklad Sociologický časopis.
European Values Study
EVS je medzinárodný výskumný projekt zameraný na skúmanie hodnôt a postojov ľudí v európskych krajinách. Od roku 1981 sa pravidelne zameriava na témy ako rodina, práca, náboženstvo, politika či sociálna spravodlivosť. Cieľom je porozumieť vývoju hodnôt a ich zmene v európskom kontexte.
Beatrice Elena Chromková Manea
Pôsobí od roku 2005 ako výskumná a vývojová pracovníčka na fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, kde zároveň získala i doktorský titul. Vyštudovala National School for Political and Administrative Studies v Bukurešti. Vo svojej pedagogickej činnosti sa zameriava na témy ako sociologický výskum, štatistická analýza dát, trh práce, populačné štúdie a nerovnosti v spoločnosti. Je členkou prestížnych výskumných organizácií, ako sú European Association for Population Studies a Česká sociologická spoločnosť.
World Values Survey
WVS je globálny výskumný projekt, ktorý sa zaoberá hodnotami, kultúrnymi normami a postojmi obyvateľov na celom svete. Podobne ako Európsky výskum hodnôt funguje od roku 1981, ale v širšom medzinárodnom rozsahu. Skúma rozdiely a podobnosti v hodnotách medzi rôznymi kultúrami a regiónmi, pričom poskytuje údaje pre analýzu spoločenských zmien a globálnych trendov.
Ladislav Rabušic
Je profesorom sociológie na Masarykovej univerzite v Brne a popredným odborníkom v oblasti populačných štúdií, hodnotových zmien a starnutia spoločnosti. Od roku 2012 vedie Ústav populačných štúdií a má za sebou rôzne významné pozície, napríklad v rokoch 2004 až 2011 bol dekanom fakulty sociálnych štúdií. Absolvoval stáže na Princeton University a Max Planck Institute a od roku 2017 predsedá panelu pre hodnotenie spoločenských vied Rady vlády pre vedu a výskum.
Grantová agentura České republiky
GAČR je nezávislá organizácia, ktorá podporuje vedecký výskum v Českej republike prostredníctvom financovania vedeckých projektov. Poskytuje granty pre jednotlivcov aj výskumné tímy v rôznych odboroch na základe súťaže a hodnotenia odborníkmi. Hrá kľúčovú úlohu pri rozvoji vedy a výskumu v krajine.
V minulosti na fakulte podporila aj tieto projekty: Riešené projekty s podporou Grantovej agentúry ČR.
Pokud jste v článku zaznamenali chybu nebo překlep, napište prosím editorce Atria na mail: 535787@mail.muni.cz. Děkujeme.
