Zo života doktorandov na FSS: Ako skĺbiť výskum a voľný čas

Lucie Čejková: „Doktorské štúdium tvorí výzva za výzvou, nie je to pre každého. Veda vás musí napĺňať.“

Káva je každodenný rituál, na ktorý nedá dopustiť. Chodí do kancelárie na fakultu každý deň, hoci nemusí, ale pomáha jej to udržať hranice, kedy pracovať a študovať a kedy je čas na chvíľu vypnúť. Do kancelárie chodí rada, s kolegyňami a kolegami sa snažia, aby na katedre bolo vždy príjemné a otvorené prostredie. Svedčia o tom aj vtipné obrázky rozvešané v ich kancelárii či vlajka LGBTQIA+ komunity v okne. Lucie Čejková svoje ráno začína usporiadaním to-do listu, aby vedela, na čom bude v ten deň pracovať. Občas sa jej síce plány ľahko zrútia, nakoľko doktorandi balansujú niekde medzi prácou a štúdiom, ale zoznam jej vždy pomôže vrátiť sa späť do správnych koľají.

Lucie Čejková pracovala ako novinárka v Českej televízii a Denníku Referendum a potom prešla prácou lektorky vo Fakescape, neziskovej organizácii, kde prostredníctvom interaktívnych hier a workshopov zameraných na mediálnu gramotnosť pomáhala mladým rozpoznať dezinformácie a zlepšiť ich kritické myslenie. Po tejto skúsenosti sa naplno vydala akademickým smerom. Zamierila na svoju domácu katedru mediálnych štúdií a žurnalistiky, kde sa v súčasnosti venuje písaniu dizertačnej práci o výskume konšpiračného myslenia u spravodajských publík.

Ako prváčka na doktorskom štúdiu začala so školiteľom Jakubom Mackom, no dnes vraví, že jej katedra otvorila celú sieť úžasných spolupracovníkov. Doktorandka Čejková na katedre asistuje na viacerých výskumných projektoch, napríklad v spolupráci s Alenou Mackovou Pospíšilovou alebo Janom Motalom v Centre pre mediálnu etiku a dialóg. Cieľom centra je podporovať zodpovedné novinárstvo a hodnotovo orientovaný rozvoj mediálnych profesionálov. Lucie Čejková pôsobí taktiež ako externá výskumníčka na pracovisku Interdisciplinárneho výskumu internetu a spoločnosti.

Ak doktorandka Čejková nesedí za počítačom a nevenuje sa výskumu, pravdepodobne učí. V magisterskom predmete Deskriptívna analýza kvantitatívnych dát vyučuje základy práce s dátami v mediálnom výskume. Kurz Mediálnej gramotnosti vedie spolu s Karolínou Bielikovou s veľkým nasadením. „Snažím sa, aby bol predmet prínosný a zábavný, ale aj zrozumiteľný pre študentstvo,” hovorí Čejková. Cez teóriu aj praktické úlohy vysvetľuje študujúcim v kurze témy ako sú dezinformácie, algoritmy a úloha médií v spoločnosti.

Tomáš Vojtíšek: „Najviac ma napĺňajú jogurty s čokoládovou príchuťou. A potom, keď prídem s elegantným vysvetlením zložitejšieho konceptu...“

Na fakulte má len málo dní svoj pevný scenár, no svoje typické ráno začína doktorand Vojtíšek kávou, kontrolou správ a rozdelením úloh podľa priorít. Počas dňa sa venuje písaniu odborných článkov, analýze dát, príprave výskumu či riešeniu naliehavých úloh. Píše denník, v ktorom si zaznamenáva svoje úspechy a udalosti, ktoré zažil počas dňa. Teraz je nadchnutý do príprav na konferenciu, kde bude prvýkrát aj prispievateľom, čo so sebou podľa jeho slov prináša výzvu, ale aj možnosť sa kreatívne prejaviť. „No o týždeň sa možno budem zaoberať už niečím iným,” smeje sa Vojtíšek.

Akademickú prácu miluje a najradšej má rôznorodosť, ktorá s tým prichádza – výučba, výskum a starostlivosť o fakultu. Je predsedom akademického senátu na fakulte sociálnych štúdií a tým pádom aj zástupcom fakulty v celouniverzitnom Akademickom senáte Masarykovej univerzity. Týmto sa aktívne zapája do chodu fakulty aj univerzity. Kolegovia ho opisujú ako priekopníka, pretože sa stal prvým stále študujúcim predsedom akademického senátu. Svoju budúcnosť magister vidí v akademickej sfére, rád by pokračoval vo výskume. Jeho spolupráca s profesorom Martinom Vaculíkom a jeho tímom mu dodáva energiu a inšpiráciu, aj keď prináša rôzne výzvy.

Tomáš Vojtíšek je zároveň členom Kolégia dekana na FSS a v Štipendijnej komisii schvaľuje rôzne typy štipendií pre študentov. Prostredie na katedre psychológie si doktorand Vojtíšek chváli. „Vládne tam skvelá atmosféra aj medzi kolegyňami a kolegami z doktorského štúdia, ktorí si radi nájdu čas aj na pravidelný brunch či filmové premietanie,” opisuje Tomáš Vojtíšek. Jeho hnacím motorom pri práci sú jogurty s čokoládovou príchuťou. Najväčší zmysel však vidí v momentoch, keď nájde riešenie na problém, nad ktorým dlho premýšľal, alebo keď sformuluje vetu či odstavec tak, že čitateľovi komunikuje presne, čo treba.

Veronika Bundzíková: „Petr Fiala je ako školiteľ komunikatívny, nápomocný a častokrát odpovedá rýchlo, aj napriek všetkým jeho povinnostiam.“

Veronika Bundzíková neodpovedá bežnému stereotypu doktorandky. Už od magisterského štúdia pracuje na plný úväzok a týmto životným tempom teraz dokončuje posledný semester doktorátu. Najskôr pôsobila v súkromnej bezpečnostnej spoločnosti, kde sa z pozície analytičky dostala až na vedúcu tímu. Dnes je zamestnaná v bankovníctve. Katedrou politológie a odborom bezpečnostných a strategických štúdií si prešla od úplného začiatku. Od bakalárskeho štúdia sa s pomocou Miroslava Mareša venuje výskumu extrémizmu a antisemitizmu. Téma ju drží dodnes aj na doktorskom štúdiu, už pod vedením Petra Fialu.

Súčasťou pôsobenia doktorandky Bundzíkovej je okrem výskumnej činnosti aj prednášanie. Má skúsenosť s vystupovaním na odborných konferenciách ako je napríklad Radikalizácia a extremizmus, ktorú organizovala Akadémia Policajného zboru v Bratislave v spolupráci s Protiteroristickou centrálou NAKA a Stredoeurópskou policajnou akadémiou.

Popri povinnostiach súvisiacich s doktorským štúdiom a prácou na plný úväzok Veronika Bundzíková rada číta knihy. Užíva si odbornú literatúru spojenú práve s kultúrou a históriou Židov. „Je to choroba z praxe,“ dodáva s úsmevom. Prezradila však aj to, že by chcela veľa kníh prečítať, ale nemá na ne toľko času, ako by chcela a tak sa jej začínajú kopiť na nočnom stolíku.

Bavia ju fakty, baví ju veda. Je pracovitá a tak trochu perfekcionistka. Je z nej cítiť úprimný záujem o tému, ktorej venuje svoju dizertačnú prácu. Jej výhodou je, že hovorí plynulo po nemecky, čo jej umožnilo absolvovať rôzne stáže, napríklad aj v Berlíne na Technische Universität. Tam sa v Centre pre výskum antisemitizmu začala viac venovať téme extrémizmu a dnes dokončuje doktorát s dizertačnou prácou o antisemitizme na Slovensku.

Václav Šmatera: „To, že tu robím doktorát a pripravujem akcie, nie je len trhový vzťah s fakultou. Je to niečo hlbšie.“

Václav Šmatera sa so svojimi kolegami zhoduje na tom, že nič ako obvyklý deň doktoranda neexistuje. Každý deň začína trochu inak a niekedy ani nevie, na čom bude práve pracovať. Má však aspoň jeden pevný rituál: keď príde ráno na fakultu, spraví si čaj. Najradšej má bylinkový.

Na doktoráte robí tie úlohy, ktoré sa mu akurát dostanú pod ruky. Niekedy je to rešerš literatúry, niekedy interpretácia dát, niekedy už aj vie, čo chce a má písať a tak iba píše, píše a píše.

Vo svojom štúdiu sa zameriava na problematiku exekúcie z politologickej perspektívy. V Česku je mnoho ľudí zadlžených a on skúma, ako tento fakt môže vplývať na ich politické preferencie a názory. Keď sa nevenuje výskumu, tak sa buď pripravuje na seminár, alebo vyučuje. Tiež sa rád zapája do organizácie rôznych konferencií či debát, častokrát pod záštitou katedry alebo Medzinárodného politologického ústavu.

Václava Šmateru napĺňa viac výuka na seminároch, než bádanie. Hlavnou náplňou práce doktoranda je výskum, ktorý si vyvažuje organizovaním a občasným moderovaním rôznych vzdelávacích podujatí. Výuka je niečím, čo mu je veľmi blízke a dáva mu zmysel. Rád spája ľudí a iniciuje nové projekty: na tretie výročie vojny na Ukrajine dal dokopy Medzinárodný politologický ústav, študentskú sekciu politologického ústavu, katedru politológie a katedru medzinárodnych vzťahov a európskych štúdií a spoločne organizovali rôzne debaty a dobročinnú zbierku na pomoc Ukrajine.

Doktorand Šmatera je na katedre politológie doma, študoval tam bakalársky aj nadväzujúci magisterský program. Jeho cesta bola zo začiatku kľukatá, začal na dvojodborovom štúdiu v kombinácii so psychológiou, kde si hneď uvedomil, že tento odbor nie je nič pre neho. Neskôr si k politológií pridal aj právo, no právnikom byť nechcel a tak mu zostala iba politológia. „Zostalo mi iba to, kam ma srdce najviac ťahalo a teraz to vyzerá, že ma ťahalo správnym smerom,“ hovorí úprimne doktorand.

Doktorské štúdium je náročné a nie je pre každého – vyžaduje vytrvalosť, odhodlanie a schopnosť prekonávať prekážky. Lucie Čejková, Tomáš Vojtíšek, Veronika Bundzíková a Václav Šmatera však ukazujú, že táto cesta môže byť aj pestrá a obohacujúca. Každý z nich dokáže skĺbiť akademické povinnosti s osobnými záujmami a do svojej vedeckej práce vnáša niečo vlastné. Ich príbehy dokazujú, že veda nie je len o výskume, ale aj o spolupráci, hodnotách a hľadaní vlastného zmyslu.