V súčasnosti sa Spojené štáty americké nachádzajú na prahu ďalších prezidentských volieb. Na scéne sú kľúčové postavy, Donald Trump a Kamala Harris, reprezentujúce protichodné hodnoty a vízie pre budúcnosť krajiny. Pre hlbšie pochopenie základov volebného systému a dynamiky medzi stranami je dôležité preskúmať detaily a nuansy, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie voličov a konečné výsledky volieb. V rozhovore sa Zuzana Ringlerová zaoberá komplikovanosťou volebného systému v USA, výberom kandidátov a aktuálnymi témami, ktoré formujú tohtoročnú prezidentskú kampaň.
Mohli by ste nám viac priblížiť oboch kandidátov tohtoročných volieb?
Donald Trump, podnikateľ a celebrita, sa stal známym najmä prostredníctvom televízie, písania populárnych kníh a svojej reality show The Apprentice, ktorá prispela k jeho notorickému rozšíreniu na verejnosti. O jeho úmysle uchádzať sa o politickú funkciu sa začalo hovoriť už v roku 2012, avšak väčšina ľudí to brala len ako vtip. Napriek tomu sa v roku 2016 stal prezidentom a jeho štýl sa výrazne odklonil od tradičných hodnôt Republikánskej strany. Napríklad, predtým bola táto strana skôr podporovateľom voľného medzinárodného obchodu, Trump sa však priklonil skôr k protekcionistickému prístupu.
Vo voľbách v roku 2020 sa Trump stretol s demokratickým kandidátom Joeom Bidenom a voľby prehral z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že nesplnil očakávania centristických voličov, jeho vedenie počas ekonomickej a zdravotníckej krízy bolo často predmetom kritiky. Porážku si nikdy nepriznal, a to ho ako kandidáta definuje. Politickú kariéru stavia na sile svojej osobnosti, ktorá mu umožňuje priťahovať voličov. Jeho otvorený a bezprostredný prejav, rovnako ako dôraz na migračnú politiku, sú významnými faktormi, ktoré oslovujú jeho podporovateľov. Vystihuje ho aj to, že mu demokratické princípy nie sú veľmi blízke. V kontexte európskej politiky by sa dal charakterizovať ako radikálne pravicový.
Kamala Harris mala sťaženú pozíciu, pretože sa do kandidatúry dostala až koncom leta, čo je relatívne neskoro. Je považovaná za tradičnú demokratickú kandidátku, ktorá sa zameriava na kultúrne hodnoty, vrátane podpory práva žien na interrupciu a ochrany práv menšín. Zároveň si však uvedomuje proti komu stojí. Nie je tak silno liberálna ako napríklad v roku 2020, kedy taktiež kandidovala v primárkach na rolu prezidentky. Jej politická orientácia je skôr stredovo liberálna, pričom kladie dôraz na témy, ktoré rezonujú najmä medzi ženami, vzhľadom na zrušenie federálneho práva na potrat. Kamala Harris sa sústreďuje aj na diplomatické hodnoty a dôveru v USA na medzinárodnej scéne. Snaží sa upozorňovať na to, že Donald Trump ignoruje základné demokratické hodnoty, a tým sa snaží získať podporu voličov.
Akú rolu zohráva viceprezident a akí sú tohtoroční kandidáti na túto pozíciu?
Viceprezident je typicky niekto, kto prezidenta doplňuje. Napríklad Barack Obama bol relatívne mladý človek tmavšej pleti, ktorý bol populárny u mladších demokratických voličov. Existovala ale obava, že nebude prijatý staršími voličmi a ľuďmi bielej pleti. Preto si vybral k sebe Joe Bidena, ktorý bol starší, veľmi rešpektovaný senátor.
Kamala Harris si ako viceprezidenta vybrala Tima Walza, ktorý je taktiež starší muž bielej pleti s tradičnými demokratickými hodnotami. Nie je z Kalifornie (pozn. redakcie: Kalifornia je braná ako centrum amerického liberalizmu) a jeho prístup sa pomôže zasadiť o väčšiu podporu z rôznych častí krajiny.
Viceprezident je považovaný za prvého podporovateľa prezidenta, mal by pre neho pracovať zo všetkých síl, niekedy ho aj zastupuje a má zverenú nejakú dôležitú agendu. V prípade Harrisovej to bola napríklad migrácia. Na druhej strane, Donald Trump si vybral J.D. Vanca ako svojho viceprezidenta, avšak tento výber odráža inú dynamiku. Trump sa zameral na lojalitu a nešlo mu o to, aby si vybral niekoho, kto by ho doplnil alebo vyvážil. Viceprezident ďalej funguje ako predseda Senátu. Keď nastane situácia, že je Senát vyrovnaný päťdesiat na päťdesiat, viceprezident má rozhodujúci hlas. Takto napríklad fungovala Kamala Harris.
Aké sú tento rok hlavné kampaňové témy?
Medzi najviac diskutované témy patria práva žien, práva na interrupciu a migrácia. Do USA prichádzajú cez južnú hranicu tisíce ľudí denne a je to obrovská téma. Aj demokrati si uvedomujú, že téma migrácie nie je jednoliata a môže prinášať značné problémy. Debata sa sústreďuje na to, ako znížiť tento migračný tok.
Ekonomické záležitosti, hoci nie sú vždy v popredí diskusií, sú taktiež rozoberané. Otázky týkajúce sa štátneho dlhu, príjmovej nerovnosti a daňovej politiky sa dostali do centra pozornosti, pričom dane sú tradičnou témou v prezidentských voľbách.
Ďalšou kľúčovou oblasťou, ktorá sa dostáva do popredia, je ekológia a boj s klimatickou zmenou. Pre Demokratickú stranu je táto otázka nesmierne dôležitá, zatiaľ čo na druhom konci je Republikánska strana skôr odporcom opatrení na boj proti klimatickej kríze. Zahraničná politika je tiež významnou témou, pričom sa najviac diskutuje o vojne na Ukrajine a o situácii na Blízkom východe.
Ako momentálne vyzerajú prieskumy verejnej mienky?
Situácia v nadchádzajúcich voľbách je mimoriadne tesná a predpokladá sa, že výsledok bude veľmi vyrovnaný. Hlavným bojiskom sa stanú swing states, kde je podpora medzi Demokratickou stranou a Republikánskou veľmi vyrovnaná.
Ako výsledok volieb ovplyvní Česko a celkovo Európsku úniu?
Môžu nastať rôzne scenáre. Buď sa nič dramatické nestane, alebo dôjde k destabilizácií NATO a posilneniu Ruska, pokiaľ bude Donald Trump robiť to, čo hlása. Potenciálne víťazstvo Trumpa by tiež mohlo mať významný dopad v otázke Ukrajiny. Trump nie je známy ako podporovateľ tohto východoeurópskeho štátu, a ak by sa dostal opäť do funkcie, mohlo by to oslabiť americkú podporu. Spojené štáty sú ďalej kľúčovým partnerom Európskej únie, no ak by sa do čela dostal nepredvídateľný líder, mohlo by to vzťahy zásadne skomplikovať.
Aký je vlastne základný mechanizmus volieb v Spojených štátoch amerických?
Vo voľbách prezidenta USA sa stretnú dvaja hlavní kandidáti, jeden z Republikánskej strany a druhý z Demokratickej strany. Hoci sa občas objavia aj ďalší kandidáti, napríklad zo Strany zelených, ich vplyv na výsledok volieb býva minimálny. Skutočný súboj sa koncentruje medzi kandidátmi dvoch hlavných politických strán.
Systém volieb je nastavený tak, že ak kandidát v danom štáte získa väčšinu hlasov voliteľov, získa všetkých voliteľov za tento štát. Počet voliteľov sa určuje na základe populácie jednotlivých štátov – napríklad Kalifornia má viac než 50 voliteľov, zatiaľ čo menšie štáty ako Severná Dakota majú len tri. Tento rozpis vytvára značné rozdiely v počte voliteľov podľa demografie. Systém však môže viesť k situácii, kedy je zvolený kandidát, ktorý nezískal väčšinu hlasov od ľudí. Príkladom sú voľby v roku 2016, kedy Hillary Clinton získala viac hlasov od voličov, ale Donald Trump mal viac hlasov voliteľov.
V deň volieb hlasujú občania vo svojich štátoch za jedného z kandidátov, a ten, kto získa väčšinu, získa, s výnimkami, všetky hlasy voliteľov (výnimkou sú štáty Nebraska a Maine). Potom sa volitelia stretnú a formálne odovzdajú hlas pre nového prezidenta, pričom by mali rešpektovať výsledky volieb vo svojom štáte. Z pohľadu voličov je na hlasovacom lístku uvedené meno prezidentského a viceprezidentského kandidáta, pričom v súčasných voľbách sa objavia mená Kamala Harris a Donald Trump.
Konečný výsledok volieb závisí najmä od hlasov v takzvaných swing states, medzi ktoré patrí Arizona, Wisconsin, Pennsylvania, Michigan a Severná Karolína. Tieto štáty nie sú typicky ani republikánske, ani demokratické. Pre politické strany sú tak kľúčové, preto sa na ne zameriavajú a organizujú v nich intenzívne kampane. Naproti tomu akýkoľvek kandidát z Demokratickej strany pravdepodobne nevenuje veľa času Kalifornii, kde má šancu na udelenie víťazstva takmer istú.
Ako prebieha výber kandidátov a primárne voľby?
Primárne voľby sú zásadným krokom v procese výberu prezidentských kandidátov v USA. Ak má niekto ambíciu stať sa prezidentom, musí začať s prípravami približne dva roky pred samotnými voľbami. Tieto prípravy zahŕňajú zbieranie finančných prostriedkov, vytváranie organizačnej štruktúry kampane spojenej s náborom dobrovoľníkov a zamestnancov.
Primárne voľby sa zvyčajne konajú na začiatku volebného roka a každý štát si určuje vlastné pravidlá. V niektorých štátoch môžu hlasovať iba registrovaní voliči danej strany, zatiaľ čo inde majú právo hlasovať aj voliči registrovaní za inú stranu, alebo voliči bez politickej príslušnosti. Jedným zo špecifík primárnych volieb je nízka volebná účasť. Voliči, ktorí sa zúčastňujú, sú často silne angažovaní a väčšinou sú to osoby s presvedčením blízko k jadru strany, čo sa môže prejaviť v sklonoch k politickým extrémom.
Každý štát na základe výsledkov hlasovania pridelených víťazom udeľuje delegátov. Niektoré štáty používajú systém caucus, je tomu tak napríklad v Iowe. Tento proces prebieha formou volebného zhromaždenia, kde sa ľudia stretávajú na diskusie v rôznych priestoroch, ako sú reštaurácie alebo telocvične. Na konci sa počet delegátov pridelených jednotlivým kandidátom určí na základe počtu hlasov, ktoré získali na volebných zhromaždeniach. Delegáti zvolení v primárkach a na volebných zhromaždeniach sa následne zúčastnia zjazdu strany, ktorý sa koná v lete vo volebnom roku, a tam hlasujú o konečnom kandidátovi. Tento proces rozhoduje, ktorý z uchádzačov bude reprezentovať stranu vo všeobecných voľbách na poste kandidáta či kandidátky na prezidenta.
Ako vnímajú americkí občania dôveryhodnosť volebného systému a celkovo volieb?
Keby ste sa ma túto otázku pýtali pred desiatimi rokmi, povedala by som, že dôvera je vysoká. Avšak, po udalostiach z roku 2020, ktoré zahŕňali voľby medzi Donaldom Trumpom a Joeom Bidenom, sa situácia zmenila. Po prehratých voľbách Donald Trump začal šíriť nepravdivé tvrdenia, že voľby boli zmanipulované a ukradnuté. V mnohých častiach USA sa volí elektronicky, a práve na tieto volebné prístroje sústredil svoju pozornosť. Prívrženci Donalda Trumpa rozšírili konšpirácie o tom, že tieto zariadenia boli hacknuté a nepočítali hlasy správne, čím významne prispeli k šíreniu nedôvery medzi voličmi.
Následne dokonca prebehol súdny spor proti firme, ktorá prístroje vyrábala, pretože obvinenia mali vážny ekonomický dopad na ich podnikanie. Okrem toho boli spochybňované aj metódy korešpondenčného hlasovania, ktoré boli rovnako označené za zmanipulované. V súčasnosti, najmä medzi Trumpovými prívržencami, je dôvera vo volebný proces veľmi nízka.
Prečo má Amerika vlastne systém dvoch hlavných politických strán?
Prezident je v krajine najdôležitejšou politickou postavou, s obrovskou mocou a vplyvom. Aby sa zvýšila šanca na víťazstvo vo voľbách, sformovali sa dva silné bloky, čo pomáha predchádzať triešteniu politickej moci. Nedávne senátne voľby v Českej republike ukázali, ako tento mechanizmus funguje. V niektorých volebných obvodoch mali strany vládnej koalície predstavených viacero kandidátov. Tento krok však paradoxne znížil šance na zvolenie ich kandidátov. Keby sa strany dohodli na jednom spoločnom, mohli by lepšie využiť hlasy voličov, ktorí podporujú vládnu koalíciu. Zhromaždením síl do dvoch hlavných táborov tak strany v USA zvyšujú svoju šancu na porážku konkurenta.
Ako takýto systém vznikol z historického hľadiska?
Počas celej histórie Spojených štátov amerických existovali prevládajúce dve politické strany, aj keď ich názvy a ideológie sa v priebehu času menili. Na začiatku sa dominantné politické frakcie nazývali Federalisti a Antifederalisti. Tieto strany sa líšili v názore na rozsah moci federálnej vlády, pričom Federalisti podporovali silnejšiu centrálnu autoritu, zatiaľ čo Antifederalisti uprednostňovali decentralizáciu moci. Následne sa politické línie začali štiepiť podľa iných záujmov, najmä medzi poľnohospodársky orientovaným juhom a priemyselným severom. V priebehu času viaceré strany prešli transformáciou alebo zanikli, pričom niektoré nové sa presadili, a tak nahradili predchádzajúce strany. Aj keď sa menili názvy a platformy, vždy existovali dve hlavné strany, ktoré dominovali politickej scéne v USA.
Pokiaľ ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, napíšte prosím editorke Atria na mail: 496823@mail.muni.cz. Ďakujeme.
Zuzana Ringlerová je akademička pôsobiaca na Katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Vyštudovala politológiu na Karlovej Univerzite a získala doktorát na Purdue University v USA, kde sa zamerala na verejnú podporu Európskej únie.
Medzi jej odborné skúsenosti patrí pozícia výskumnej pracovníčky, odbornej asistentky a lektorky. Vo svojom výskume sa venuje verejnej mienke a politickému správaniu. Skúma podporu občanov pre Európsku úniu, volebné chovanie v európskych voľbách, postoje občanov k migrácii a tiež to, ako politická socializácia v detstve ovplyvňuje politické postoje v dospelosti. Získala niekoľko prestížnych grantov a ocenení za svoje pedagogické výsledky a výskum.
„Pani doktorka Ringlerová študentov vždy zaujme energickým prístupom k výučbe, ktorý je veľmi interaktívny a každého strhne do preberanej látky. To je tiež dôvodom, prečo jej kurzy priťahujú veľké množstvo študentov.“
Dominik Formánek, študent medzinárodných vzťahov
„Na svoje si prídu študenti, ktorí už majú základné povedomie o americkej politike, ako aj začiatočníci. Hodiny sú dynamické a pani doktorka vás vždy vtiahne do deja. Kredity ale rozhodne nedostanete zadarmo. Predmet vyžaduje každý týždeň prípravu, ktorá je potom na hodine testovaná, ale o to viac si z výučby odnesiete. Za mňa jeden z najzaujímavejších povinne voliteľných predmetov.“
Babette Haluzová, študentka politológie a medzinárodných vzťahov
Dátum konania: 5. novembra 2024
Kandidáti: Donald Trump (Republikánska strana) vs. Kamala Harris (Demokratická strana)
Kandidujúci viceprezidenti: J.D. Vance (Republikánska strana) vs. Tim Walz (Demokratická strana)
Dátum inaugurácie: 20. januára 2025
Kto môže voliť? Väčšina občanov USA vo veku 18 a viac má právo voliť v prezidentských voľbách.
Kedy budeme vedieť výsledky? Zvyčajne sa víťaz vyhlasuje v noci volieb, v roku 2020 však spočítanie všetkých hlasov trvalo niekoľko dní.
Kto sa ešte bude voliť? Všetka pozornosť sa bude sústreďovať na to, kto vyhrá prezidentské voľby, ale budú sa voliť aj členovia Kongresu. Je to miesto, kde sa prijímajú zákony. Kongres sa skladá zo Snemovne reprezentantov, kde sa volí 435 členov, a zo Senátu, kde je v hre 34 miest. Aktuálne má kontrolu nad Snemovňou Republikánska strana, ktorá predkladá rozpočtové návrhy. Senát, ktorý je pod kontrolou Demokratickej strany, hlasuje o významných vymenovaniach do vlády.
„Dva týždne pred súbojom o Biely dom sa vyznačuje veľkou tesnosťou v predvolebných prieskumoch. „Je potrebné povedať, že demokrati presne predpokladali, že pred voľbami budú v tejto situácii. Harrisová mala na kampaň málo času. Nemyslím si, že hneď po voľbách sa dozvieme, kto zvíťazil.“
David McCuan, politológ zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii
„Výsledok týchto volieb bude veľmi dôležitý, pretože Trump a Harrisová majú veľmi rozdielny prístup napríklad k colnej politike a to môže ovplyvniť svetové ceny. To, ako budú konať v rámci etablovaných inštitúcií ako NATO, môže mať veľké bezpečnostné dopady. Takže je to americká voľba, ale je to voľba, ktorá skutočne bude mať veľké následky pre celý svet vrátane Českej republiky.“
Jan Švejnar, profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite
Nejnovější učitelé na fakultě sociálních studií chtějí zlepšovat výuku a otevřeně přiznávají své začátečnické chyby. Jaké to je být začínajícím pedagogem?
Stáli u zakládání fakulty, budovali studijní obory od nuly, neměli na čem stavět. Zeptali jsme se šesti pedagogů, jak se k práci na fakultě sociálních studií dostali nebo jestli se podle nich studenti za dvacet let proměnili.
