Odborníčka na americkú politiku: Výsledky volieb budú extrémne tesné

Mohli by ste nám viac priblížiť oboch kandidátov tohtoročných volieb?

Donald Trump, podnikateľ a celebrita, sa stal známym najmä prostredníctvom televízie, písania populárnych kníh a svojej reality show The Apprentice, ktorá prispela k jeho notorickému rozšíreniu na verejnosti. O jeho úmysle uchádzať sa o politickú funkciu sa začalo hovoriť už v roku 2012, avšak väčšina ľudí to brala len ako vtip. Napriek tomu sa v roku 2016 stal prezidentom a jeho štýl sa výrazne odklonil od tradičných hodnôt Republikánskej strany. Napríklad, predtým bola táto strana skôr podporovateľom voľného medzinárodného obchodu, Trump sa však priklonil skôr k protekcionistickému prístupu.

Vo voľbách v roku 2020 sa Trump stretol s demokratickým kandidátom Joeom Bidenom a voľby prehral z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že nesplnil očakávania centristických voličov, jeho vedenie počas ekonomickej a zdravotníckej krízy bolo často predmetom kritiky. Porážku si nikdy nepriznal, a to ho ako kandidáta definuje. Politickú kariéru stavia na sile svojej osobnosti, ktorá mu umožňuje priťahovať voličov. Jeho otvorený a bezprostredný prejav, rovnako ako dôraz na migračnú politiku, sú významnými faktormi, ktoré oslovujú jeho podporovateľov. Vystihuje ho aj to, že mu demokratické princípy nie sú veľmi blízke. V kontexte európskej politiky by sa dal charakterizovať ako radikálne pravicový.

Kamala Harris mala sťaženú pozíciu, pretože sa do kandidatúry dostala až koncom leta, čo je relatívne neskoro. Je považovaná za tradičnú demokratickú kandidátku, ktorá sa zameriava na kultúrne hodnoty, vrátane podpory práva žien na interrupciu a ochrany práv menšín. Zároveň si však uvedomuje proti komu stojí. Nie je tak silno liberálna ako napríklad v roku 2020, kedy taktiež kandidovala v primárkach na rolu prezidentky. Jej politická orientácia je skôr stredovo liberálna, pričom kladie dôraz na témy, ktoré rezonujú najmä medzi ženami, vzhľadom na zrušenie federálneho práva na potrat. Kamala Harris sa sústreďuje aj na diplomatické hodnoty a dôveru v USA na medzinárodnej scéne. Snaží sa upozorňovať na to, že Donald Trump ignoruje základné demokratické hodnoty, a tým sa snaží získať podporu voličov.

Akú rolu zohráva viceprezident a akí sú tohtoroční kandidáti na túto pozíciu?

Viceprezident je typicky niekto, kto prezidenta doplňuje. Napríklad Barack Obama bol relatívne mladý človek tmavšej pleti, ktorý bol populárny u mladších demokratických voličov. Existovala ale obava, že nebude prijatý staršími voličmi a ľuďmi bielej pleti. Preto si vybral k sebe Joe Bidena, ktorý bol starší, veľmi rešpektovaný senátor.

Kamala Harris si ako viceprezidenta vybrala Tima Walza, ktorý je taktiež starší muž bielej pleti s tradičnými demokratickými hodnotami. Nie je z Kalifornie (pozn. redakcie: Kalifornia je braná ako centrum amerického liberalizmu) a jeho prístup sa pomôže zasadiť o väčšiu podporu z rôznych častí krajiny.

Viceprezident je považovaný za prvého podporovateľa prezidenta, mal by pre neho pracovať zo všetkých síl, niekedy ho aj zastupuje a má zverenú nejakú dôležitú agendu. V prípade Harrisovej to bola napríklad migrácia. Na druhej strane, Donald Trump si vybral J.D. Vanca ako svojho viceprezidenta, avšak tento výber odráža inú dynamiku. Trump sa zameral na lojalitu a nešlo mu o to, aby si vybral niekoho, kto by ho doplnil alebo vyvážil. Viceprezident ďalej funguje ako predseda Senátu. Keď nastane situácia, že je Senát vyrovnaný päťdesiat na päťdesiat, viceprezident má rozhodujúci hlas. Takto napríklad fungovala Kamala Harris.

Trumpova výhra by mohla viesť k oslabeniu NATO a posilneniu Ruska

Aké sú tento rok hlavné kampaňové témy?

Medzi najviac diskutované témy patria práva žien, práva na interrupciu a migrácia. Do USA prichádzajú cez južnú hranicu tisíce ľudí denne a je to obrovská téma. Aj demokrati si uvedomujú, že téma migrácie nie je jednoliata a môže prinášať značné problémy. Debata sa sústreďuje na to, ako znížiť tento migračný tok.

Ekonomické záležitosti, hoci nie sú vždy v popredí diskusií, sú taktiež rozoberané. Otázky týkajúce sa štátneho dlhu, príjmovej nerovnosti a daňovej politiky sa dostali do centra pozornosti, pričom dane sú tradičnou témou v prezidentských voľbách.

Ďalšou kľúčovou oblasťou, ktorá sa dostáva do popredia, je ekológia a boj s klimatickou zmenou. Pre Demokratickú stranu je táto otázka nesmierne dôležitá, zatiaľ čo na druhom konci je Republikánska strana skôr odporcom opatrení na boj proti klimatickej kríze. Zahraničná politika je tiež významnou témou, pričom sa najviac diskutuje o vojne na Ukrajine a o situácii na Blízkom východe.

Ako momentálne vyzerajú prieskumy verejnej mienky?

Situácia v nadchádzajúcich voľbách je mimoriadne tesná a predpokladá sa, že výsledok bude veľmi vyrovnaný. Hlavným bojiskom sa stanú swing states, kde je podpora medzi Demokratickou stranou a Republikánskou veľmi vyrovnaná.

Ako výsledok volieb ovplyvní Česko a celkovo Európsku úniu?

Môžu nastať rôzne scenáre. Buď sa nič dramatické nestane, alebo dôjde k destabilizácií NATO a posilneniu Ruska, pokiaľ bude Donald Trump robiť to, čo hlása. Potenciálne víťazstvo Trumpa by tiež mohlo mať významný dopad v otázke Ukrajiny. Trump nie je známy ako podporovateľ tohto východoeurópskeho štátu, a ak by sa dostal opäť do funkcie, mohlo by to oslabiť americkú podporu. Spojené štáty sú ďalej kľúčovým partnerom Európskej únie, no ak by sa do čela dostal nepredvídateľný líder, mohlo by to vzťahy zásadne skomplikovať.

Dôveryhodnosť amerického volebného systému sa za posledných desať rokov zhoršila

Aký je vlastne základný mechanizmus volieb v Spojených štátoch amerických?

Vo voľbách prezidenta USA sa stretnú dvaja hlavní kandidáti, jeden z Republikánskej strany a druhý z Demokratickej strany. Hoci sa občas objavia aj ďalší kandidáti, napríklad zo Strany zelených, ich vplyv na výsledok volieb býva minimálny. Skutočný súboj sa koncentruje medzi kandidátmi dvoch hlavných politických strán.

Systém volieb je nastavený tak, že ak kandidát v danom štáte získa väčšinu hlasov voliteľov, získa všetkých voliteľov za tento štát. Počet voliteľov sa určuje na základe populácie jednotlivých štátov – napríklad Kalifornia má viac než 50 voliteľov, zatiaľ čo menšie štáty ako Severná Dakota majú len tri. Tento rozpis vytvára značné rozdiely v počte voliteľov podľa demografie. Systém však môže viesť k situácii, kedy je zvolený kandidát, ktorý nezískal väčšinu hlasov od ľudí. Príkladom sú voľby v roku 2016, kedy Hillary Clinton získala viac hlasov od voličov, ale Donald Trump mal viac hlasov voliteľov.

V deň volieb hlasujú občania vo svojich štátoch za jedného z kandidátov, a ten, kto získa väčšinu, získa, s výnimkami, všetky hlasy voliteľov (výnimkou sú štáty Nebraska a Maine). Potom sa volitelia stretnú a formálne odovzdajú hlas pre nového prezidenta, pričom by mali rešpektovať výsledky volieb vo svojom štáte. Z pohľadu voličov je na hlasovacom lístku uvedené meno prezidentského a viceprezidentského kandidáta, pričom v súčasných voľbách sa objavia mená Kamala Harris a Donald Trump.

Konečný výsledok volieb závisí najmä od hlasov v takzvaných swing states, medzi ktoré patrí Arizona, Wisconsin, Pennsylvania, Michigan a Severná Karolína. Tieto štáty nie sú typicky ani republikánske, ani demokratické. Pre politické strany sú tak kľúčové, preto sa na ne zameriavajú a organizujú v nich intenzívne kampane. Naproti tomu akýkoľvek kandidát z Demokratickej strany pravdepodobne nevenuje veľa času Kalifornii, kde má šancu na udelenie víťazstva takmer istú.

Ako prebieha výber kandidátov a primárne voľby?

Primárne voľby sú zásadným krokom v procese výberu prezidentských kandidátov v USA. Ak má niekto ambíciu stať sa prezidentom, musí začať s prípravami približne dva roky pred samotnými voľbami. Tieto prípravy zahŕňajú zbieranie finančných prostriedkov, vytváranie organizačnej štruktúry kampane spojenej s náborom dobrovoľníkov a zamestnancov.

Primárne voľby sa zvyčajne konajú na začiatku volebného roka a každý štát si určuje vlastné pravidlá. V niektorých štátoch môžu hlasovať iba registrovaní voliči danej strany, zatiaľ čo inde majú právo hlasovať aj voliči registrovaní za inú stranu, alebo voliči bez politickej príslušnosti. Jedným zo špecifík primárnych volieb je nízka volebná účasť. Voliči, ktorí sa zúčastňujú, sú často silne angažovaní a väčšinou sú to osoby s presvedčením blízko k jadru strany, čo sa môže prejaviť v sklonoch k politickým extrémom.

Každý štát na základe výsledkov hlasovania pridelených víťazom udeľuje delegátov. Niektoré štáty používajú systém caucus, je tomu tak napríklad v Iowe. Tento proces prebieha formou volebného zhromaždenia, kde sa ľudia stretávajú na diskusie v rôznych priestoroch, ako sú reštaurácie alebo telocvične. Na konci sa počet delegátov pridelených jednotlivým kandidátom určí na základe počtu hlasov, ktoré získali na volebných zhromaždeniach. Delegáti zvolení v primárkach a na volebných zhromaždeniach sa následne zúčastnia zjazdu strany, ktorý sa koná v lete vo volebnom roku, a tam hlasujú o konečnom kandidátovi. Tento proces rozhoduje, ktorý z uchádzačov bude reprezentovať stranu vo všeobecných voľbách na poste kandidáta či kandidátky na prezidenta.

Ako vnímajú americkí občania dôveryhodnosť volebného systému a celkovo volieb?

Keby ste sa ma túto otázku pýtali pred desiatimi rokmi, povedala by som, že dôvera je vysoká. Avšak, po udalostiach z roku 2020, ktoré zahŕňali voľby medzi Donaldom Trumpom a Joeom Bidenom, sa situácia zmenila. Po prehratých voľbách Donald Trump začal šíriť nepravdivé tvrdenia, že voľby boli zmanipulované a ukradnuté. V mnohých častiach USA sa volí elektronicky, a práve na tieto volebné prístroje sústredil svoju pozornosť. Prívrženci Donalda Trumpa rozšírili konšpirácie o tom, že tieto zariadenia boli hacknuté a nepočítali hlasy správne, čím významne prispeli k šíreniu nedôvery medzi voličmi.

Následne dokonca prebehol súdny spor proti firme, ktorá prístroje vyrábala, pretože obvinenia mali vážny ekonomický dopad na ich podnikanie. Okrem toho boli spochybňované aj metódy korešpondenčného hlasovania, ktoré boli rovnako označené za zmanipulované. V súčasnosti, najmä medzi Trumpovými prívržencami, je dôvera vo volebný proces veľmi nízka.

Prečo má Amerika vlastne systém dvoch hlavných politických strán?

Prezident je v krajine najdôležitejšou politickou postavou, s obrovskou mocou a vplyvom. Aby sa zvýšila šanca na víťazstvo vo voľbách, sformovali sa dva silné bloky, čo pomáha predchádzať triešteniu politickej moci. Nedávne senátne voľby v Českej republike ukázali, ako tento mechanizmus funguje. V niektorých volebných obvodoch mali strany vládnej koalície predstavených viacero kandidátov. Tento krok však paradoxne znížil šance na zvolenie ich kandidátov. Keby sa strany dohodli na jednom spoločnom, mohli by lepšie využiť hlasy voličov, ktorí podporujú vládnu koalíciu. Zhromaždením síl do dvoch hlavných táborov tak strany v USA zvyšujú svoju šancu na porážku konkurenta.

Ako takýto systém vznikol z historického hľadiska?

Počas celej histórie Spojených štátov amerických existovali prevládajúce dve politické strany, aj keď ich názvy a ideológie sa v priebehu času menili. Na začiatku sa dominantné politické frakcie nazývali Federalisti a Antifederalisti. Tieto strany sa líšili v názore na rozsah moci federálnej vlády, pričom Federalisti podporovali silnejšiu centrálnu autoritu, zatiaľ čo Antifederalisti uprednostňovali decentralizáciu moci. Následne sa politické línie začali štiepiť podľa iných záujmov, najmä medzi poľnohospodársky orientovaným juhom a priemyselným severom. V priebehu času viaceré strany prešli transformáciou alebo zanikli, pričom niektoré nové sa presadili, a tak nahradili predchádzajúce strany. Aj keď sa menili názvy a platformy, vždy existovali dve hlavné strany, ktoré dominovali politickej scéne v USA.

Pokiaľ ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, napíšte prosím editorke Atria na mail: 496823@mail.muni.cz. Ďakujeme.