Marek Čejka je externistom z katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií fakulty sociálnych štúdií a má dlhoročné skúsenosti s Blízkym východom. V rokoch 2001 až 2002 absolvoval vedeckú stáž v Jeruzaleme a jeho akademické znalosti o izraelsko-palestínskom konflikte ho radia medzi uznávaných odborníkov na túto tému. „Bol som veľmi blízko útoku v kantíne na Hebrejskej univerzite, kam som mal namierené,” opisuje akademik. V rozhovore spomína na svoje zážitky, hovorí o pohľade na nedávne útoky na Izrael zo strany palestínskeho Hamsu a taktiež vysvetlí potrebné historické súvislosti.
Ako odborník na Blízky východ ste v Izraeli žili pomerne dlhú dobu. Aká politická nálada tam v rokoch 2001 až 2002, keď ste tam boli, panovala v porovnaní s tou súčasnou?
V čase môjho akademického pobytu tam bolo veľmi napäté obdobie. Myslím, že to, čo bude teraz v Izraeli nasledovať, sa tomu už podobá. Panovala tam obrovská nervozita, napätie a strach z násilia. Mnoho radikálov vtedy páchalo dosť brutálne samovražedné útoky, ktoré zabíjali desiatky ľudí. Nedalo sa tomu uniknúť. Zároveň panovali vtedy aj tvrdé represie voči Palestínčanom, takže sa v Palestíne držala napätá situácia. Mám za to, že dnešná situácia sa bude z pohľadu psychiky do značnej miery podobať obdobiu druhej intifády.
Počas svojho pobytu v Izraeli ste mali možnosť stretnúť sa s ľuďmi z obidvoch strán konfliktu. Aký bol váš pohľad na túžbu ľudí na oboch stranách po mieri a bezpečnosti?
Stretával som sa tam s ľuďmi, ktorí mi boli blízki, to znamená študenti, akademici, diplomati. Väčšinou to boli veľmi vzdelaní ľudia, ktorí vedeli o čo ide. Podporovali pozitívne, konštruktívne riešenie tohto konfliktu. Spoločnosť je tam však veľmi rozvrstvená a tí najviac zasiahnutí ľudia patrili do inej spoločenskej skupiny. Ľudia z utečeneckých táborov na to proste budú mať iný názor ako intelektuálovia. Stretával som sa s ľuďmi z obidvoch strán, ktorí by boli schopní dohovoriť sa, ale ako som povedal, nemuselo to vždy platiť pre tých, ktorí boli postihnutí týmto konfliktom najviac.
Aké situácie ste v minulosti v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom zažili?
Každý deň bolo prítomné napätie. Chodil som minimálne autobusmi, lebo tam bolo veľké riziko útoku. Takmer som bol prítomný pri útoku na Hebrejskej univerzite, kam som mal namierené. Asi tri minúty pred mojim príchodom tam zahynulo osem ľudí a veľa bolo zranených. Tiež som niekoľkokrát počul výbuchy z mesta, potom prenikavý zvuk sanitiek, ktoré odvážali ľudí do nemocnice. Tá bola veľmi blízko miesta, kde som býval. Na uliciach bola prítomná obrovská nervozita, všade boli vojaci a policajti. Bolo to veľmi silné a depresívne.
Mohli by ste stručne vysvetliť, prečo palestínski teroristi 7. októbra zaútočili na Izrael?
Je to súhra viacerých faktorov. Každopádne, obecne sa predpokladalo, že sa militantné krídlo Hamasu nevráti k praktikám z čias druhej intifády. Je známe, že vtedy páchali veľmi krvavé samovražedné útoky, neskôr však prešli k raketovým útokom. V Gaze je ďalej dlhodobo veľmi zlá situácia, ktorá sa zhoršuje. Zo strany Izraela je politika voči Gaze mimoriadne tvrdá a práve tieto faktory vyháňajú mladých ľudí do náručia radikálneho krídla Hamasu. Velitelia Hamsu do tých útokov pravdepodobne zapojili mladšiu generáciu radikálov a pripravili tento monštruózny útok, ktorý musel byť veľmi dlho plánovaný. V súvislosti s tým tam musel byť aj nejaký schopný organizátor, ktorý bol spôsobilý takú veľkú operáciu pripraviť, aj keď sa Izrael domnieval, že Hams na to nemá kapacity. Je ťažké povedať hlavný dôvod, je ich samozrejme viac.
Útok bol mnohokrát nazvaný aj ako druhá vojna na Jom Kippur alebo 11. september 2001. Čo si myslíte o týchto prirovnaniach?
Je to samozrejme veľmi nepresné, používajú to skôr médiá. Svojim politickým významommôže nedávný teroristický útok viesť k veľkej zmene prístupu Izraelu k tomuto konfliktu, ale skôr k tvrdším riešeniam, ktoré však nemusia byť konštruktívne. Jomkipurská vojna a 11. septemeber mali odlišný kontext. Jomkippurská vojna bol relatívne symetrický konflikt medzi Izraelom a okolitými arabskými štátmi, bol však pre Izrael nečakaný a týkal sa aj zlého vojenského plánovania. Dnešný konflikt bol vyložene teroristický útok, takže v tomto zmysle, to je asi bližšie k 11. septembru. Musíme ale vnímať rozdielny kontext Hamasu a Al-Káidy. Hamas je jednoducho lokálne, radikálne, islamistické, ale zároveň aj nacionalistické palestínske hnutie. Al-Káida je globálne džihádistické hnutie s úplne inými cieľmi. To, že Hamas práve používa enormne brutálne metódy teroru, ešte neznamená, že premýšľa rovnako ako Usáma Bin Ládin.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí rastúcim obvineniam, že práve vládne zlyhania umožnili útok Hamasu. Akú politiku vlastne predtým presadzoval?
Snažil sa úplne obísť otázku riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, tým že naviaže diplomatické vzťahy so susednými arabskými štátmi, napríklad aj so Saudskou Arábiou. Malo to v Palestínčanoch vyvolať pocit úplného opustenia so strany arabských štátov, ktoré v skorších vyhláseniach povedali, že s Izraelom uzavrú mier, až keď sa konflikt s Palestínou urovná.
Nedávny útok Hamasu na Izrael predstavuje významný neúspech izraelských spravodajských a bezpečnostných služieb. V porovnaní s inými krajinami na Blízkom východe Izrael disponuje najpokročilejšími vojenskými obrannými a informačnými systémami. Ako je možné, že bol útok prekvapením?
To je záhada, nikto to zatiaľ nie je schopný presvedčivo vysvetliť. Mohlo to byť zanedbanie. Izraelčania sa domnievali, že pásmo Gazy je pod veľmi dôsledným dohľadom armády a spravodajských služieb. Väčšia eskalácia bola donedávna na Západnom brehu, napríklad v okolí mesta Dženín. Hamas prípravu veľmi dobre utajoval. Je to v konečnom dôsledku veľká blamáž aj pre izraelské spravodajské služby, aj pre politické vedenie.
Aké ciele sledujú obe strany?
Hamas sa pravdepodobne nedomnieval, že by ten útok bol schopný ohroziť Izrael v jeho podstate, ale že mu zasadí nečakaný, veľmi brutálny úder. A to sa aj podarilo. Práve úder takéhoto typu je minimálne z krátkodobého hľadiska pre Hamas víťazstvo, pretože nikto iný Izraelu nič podobné v histórii nevykonal. No a Izrael sa samozrejme bude snažiť čo najviac eliminovať ďalšiu akcieschopnosť Hamasu, a prípadne ešte zaistiť severnú hranicu, pokiaľ sa zaktivuje Hizballáh, čo zatiaľ nie je isté. Benjamin Netanjahu asi bude chcieť politicky prežiť, hoci je za izraelské bezpečnostné zlyhanie zodpovedný.
Máte na zasiahnutom území nejakých známych?
Áno, mám. V Palestíne to sú ľudia, ktorí napríklad kedysi dávno študovali v Československu, alebo ktorí sa do Palestiny priženili. Teraz je to už staršia generácia ľudí. Z izraelskej strany poznám viac ľudí, ale časť z nich práve kvôli napätej situácii a politickým dôvodom odchádzajú, alebo tam už nežijú trvalo. Konflikt pravdepodobne motivuje nezanedbateľú časť izraelskej spoločnosti k odchodu. Palestínci toľko možností nemajú, ale tí, ktorí ju budú mať, možno tiež odídu. Poznám jednu rodinu z mesta Gaza. Neviem však, aká je ich aktuálna situácia. Pevne dúfám, že sa im podarilo evakuovať a sú živí.
Ako si myslíte, že sa budú nedávne útoky odrážať na každodennom živote civilistov v regióne?
Už som to načrtol, bude tam veľké napätie, nehovoriac o ľuďoch v Gaze. Tam je situácia momentálne katastrofálna a zatiaľ nie je isté, čo s nimi bude. K dnešnému dňu stále Izrael nevykonal pozemnú operáciu, nie je jasné ako tam bude vyzerať v budúcnosti civilný život. Na Západnom brehu bola situácia vždy trochu viac uvoľnená aj tým, že to územie je väčšie. Nachádzajú sa tam rozsiahle palestínske mestá, no vzniklo aj tam mnoho nových kontrolných bodov, ktoré bránia ľuďom v pohybe medzi týmito mestami. Sú izolovaní v mestách alebo enklávach a vystavení izraelským kontrolám. Taktiež v Izraeli budú pravdepodobne všade bezpečnostné kontroly, pred každým obchodom a reštauráciou, tak ako to bolo počas druhej intifády.
Máte nejaké predpovede do budúcnosti, čo sa bude diať ďalej?
Nemyslím si, že to bude niečo, čo by prispelo k pozitívnemu riešeniu. Naopak sa oddialia snahy o konštruktívne premeny v konflikte. Následkom bude väčšia migrácia a odliv vzdelaných a mladých ľudí. Demograficky to tento región poznamená a jeho riešenia budú ešte ťažšie. Pevne ale verím, že dnešné negatívne udalosti môžu uvolniť aj niektoré pozitívne sily, ktoré raz pomôžu konflikt zmierniť.
Prednáša na Masarykovej univerzite a vysokej škole Ambis, kde sa špecializuje na otázky týkajúce sa Blízkeho východu. Absolvoval štúdium práva a politológie na Masarykovej univerzite v Brne.
V rámci svojho odborného pôsobenia strávil čas na akademickej stáži v Jeruzaleme, konkrétne na Hebrejskej univerzite od roku 2001 do roku 2002. Získal skúsenosti aj ako asistent na Ústavnom súde Českej republiky. Je autorom rady akademických publikácií, ako napríklad „Izrael a Palestina“ a píše blog o Blízkom východe.
Marek Čejka sa zaoberá oblasťou Blízkého východu a Maghrebu, radikálnym islamizmom, kresťanským fundamentalizmom, sionizmom, arabským nacionalizmom, vzťahom náboženstva a politiky na Blízkom východe a niektorými aspektami medzinárodného práva. Ďalej politickým a náboženským radikalizmom a terorizmom.
„Marek Čejka patrí medzi popredných českých odborníkov na štát Izrael a izraelskú politiku v Českej republike. Zároveň má hlboké znalosti celého regiónu, ktorý navyše pozná veľmi dobre osobne vďaka častým pracovným aj súkromným cestám.“
Josef Kraus, odborný asistent a zástupca vedúceho katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií fakulty sociálnych štúdií
„Docent Čejka je jedným z najväčších odborníkov na Izraelsko-Palestínske vzťahy v Českej republike. Vďaka jeho osobnej znalosti miesta a pomerov nájdeme v jeho knihách a prednáškach širší pohľad na vec, ktorý sa neobmedzuje iba na teoretické znalosti. Predovšetkým jeho praktické skúsenosti sú veľkým prínosom pre študentov, poslucháčov a čitateľov jeho kníh. Svojich študentov dokáže pre dianie na Blízkom východe nadchnúť a inšpirovať ich k ďalšiemu štúdiu problematiky regiónu.“
Lenka Martínková, asistentka a doktorandka na katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií fakulty sociálnych štúdií
„Ešte ako jeho študent som sa nechal jeho nadšením pre túto časť sveta nakaziť a dnes je veľmi málo českých odborníkov, ktorých analýza stojí za takú pozornosť ako tá od Marka Čejku. Región pozná cez ľudí, ich príbehy a svoje osobné zážitky, tie však spája s hlbokou erudíciou a širokými historickými znalosťami. Kým iní bádajú v knižniciach, on je v uliciach aby zistil, čím daná spoločnosť naozaj žije.“
Vladimír Bízik, doktorand na katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií fakulty sociálnych štúdií
Vedúci katedry má na starosti viac ako šesťdesiat rôznych úloh. Zbyněk Vybíral popisuje, čo je jeho každodennou náplňou dňa, ako trávi svoj voľný čas alebo o čom bude jeho ďalšia kniha.
Pohľad na americké voľby očami Zuzany Ringlerovej, ktorá na Fakulte sociálnych štúdií vyučuje predmet o americkom politickom systéme. Aký je základný mechanizmus volieb a prečo má USA systém dvoch strán? Ako vplývajú swing states na výsledok prezidentských volieb, a aké sú kľúčové témy aktuálnej kampane?
