Zo zákulisia práce a života vedúceho katedry psychológie: ako vyzerá jeho deň a čo ho viedlo k opusteniu Brna?

Tišnov je mesto na Morave vzdialené od Brna polhodinu cesty. To je vzdialenosť, ktorú musí vedúci katedry psychológie prekonať každý deň, ak sa chce dostať na fakultu sociálnych študií. Počas cesty strieda až tri rôzne dopravné prostriedky. „Zídem autom iba do Tišnova, ako hovorím z kopcov. Tam nechám auto a idem vlakom do Kráľovho poľa a potom električkou,” komentuje svoju cestu do práce. Čas, ktorý trávi cestovaním však využíva efektívne. „Prekvapivo zisťujem, že aj napríklad behom dvadsatich piatich minút jazdy vlakom sa dá prelistovať štvrtina alebo polovica odbornej knihy a dá sa prečítať dvadsať stránok,” dodáva Zbyněk Vybíral.

Z Brna do kopcov

Vedúci katedry psychológie svoju cestu do práce opisuje ako „musím zliezť z kopcov nad Tišňovem”. Vybíral väčšinu času svojho života prežil v rušnom centre Brna. Každodenne chodil do kaviarní, kde podľa jeho slov pracoval možno aj efektívnejšie než v kancelárii. Navštevoval Kino Art, v ktorom pravidelne obdivoval umelecké filmy alebo si užíval jazz v hudobnej kaviarni Stará Pekárna.

Dnes už tretím rokom žije na kraji malej obce. Opis prostredia začína poľnými cestami, ktoré vedú k lesu a kľukatia sa medzi poľami. „Sú tam aj nejaké aleje. Na juh od nás je les a na západ zase rybník,” pokračuje Vybíral.

Túto zmenu opisuje ako zmenu medzi životom v husto obývanom prostredí a medzi životom v prázdne. Nechce však, aby slovo prázdno vyznelo negatívne. „Prázdno je vlastne priestor, sloboda, vzduch, dýchanie, rozhliadanie sa, vidíte kilometre ďaleko,” udáva veci na pravú mieru. Opisuje, že v minulosti potreboval mesto aj prírodu. Za posledné dva roky však objavuje, že príroda je predsa len o niečo cennejšia a hodnotnejšia ako kaviareň v meste.

Nevie povedať ako a prečo zmena nastala. Snaží sa to pripísať jednoduchému faktu, že človek sa mení a tieto zmeny prichádzajú prirodzene. Rozdeľuje ich do dvoch skupín. Zmeny, ktoré necíti a niekedy nevie prečo prišli, iné vníma ako veľmi silné. „Nevieme si presne vysvetliť príčinu týchto zmien. Niečo patrí asi k nejakému životnému obdobiu,” ukončuje svoju úvahu hlava katedry psychológie.

Radosti a starosti na fakulte

K úlohám vedúceho katedry patrí, okrem špecifických povinností, aj klasická výučba a príprava na prednášky a semináre. Prepracovanie jednej prednášky vo vlastnom vyučovanom predmete môže zaplniť aj celé dopoludnie. „V magisterskom stupni mám rád psychoterapiu, zvlášť keď som mal ustálené prednášky päť šesť rokov a teraz som sa pustil do radikálnejšej zmeny obsahu prezentácií. Obecne vzato ma baví učiť ten predmet, na ktorý si ja sám nájdem čas a mám dobrý pocit, že sa na jednotlivé prednášky dobre pripravujem,” hovorí Vybíral.

Jeden z ďalších svojich obľúbených a zároveň aj dôležitých predmetov, na bakalárskom štúdiu psychológie, považuje Vedeckú propeudetiku a kritické myslenie. Tento kurz podľa neho umožňuje pozrieť sa na akúkoľvek oblasť psychológie, z toho uhlu pohľadu, čo sa tam deje nové. „Keď zistíme, čo sa tam deje nové, tak prídeme na to, že sa naozaj niekedy opravuje alebo gumuje to, ako bola nejaká daná podoblasť psychológie tradovaná, vyučovaná, ako sa o nej písalo. Tieto premeny psychológie ma bavia a považujem ich za veľmi dôležité v zmysle, aby sme študentov učili novú psychológiu a nie iba tú starú,” rozpráva vedúci katedry o predmetoch, ktorého ho najviac baví učiť.

Osemdesiat rôznych činností, úloh a agend

Odhadom sa hlava katedry zaoberá okolo osemdesiatimi úlohami čo sa počtu rôznych činností, agend, kontrol, monitorovania a povinností týka. „Ono ich naozaj takých šesťdesiat až osemdesiat, ktoré neurobí nikto iný väčšinou, než vedúci katedry,” približuje náplň svojej práce Vybíral.

V tomto prípade má nezastupiteľnú pozíciu taktiež garant daného študijného programu. V prípade psychológie to je Jan Širůček. Tomáš Řiháček bol zástupcom vedúceho katedry, no keďže sa stal prodekanom, jeho pozícia bude pravdepodobne nahradená. Vedúci katedry popisuje, že má so všetkými pracovníkmi dobré vzťahy. „Sú to ľudia, s ktorými riešime v ich kabinetoch, na chodbe, u kávy, práve tie záväzky vedúceho. Som milo prekvapený, že keď je potreba, tak mi pomôže ktokoľvek z interných zamestnancov katedry,” hovorí Zbyněk Vybíral.

Komunikácia s kolegami je podľa neho dôležitá. Napríklad vedúci katedry vyberá i po dohode s kolegami troch zahraničných vyučujúcich, ktorý prídu na pobyt na fakultu. „Je naozaj rádovo desiatky takýchto úloh, ktoré sa premietajú a tvoria týždennú alebo celomesačnú agendu,” komentuje vedúci katedry.

Na medziposchodí

Popri spomínaných fakultných povinnostiach si Vybíral dokáže nájsť čas aj na inú akademickú činnosť. Počas svojho pôsobenia napísal nemalé množstvo publikácií. Väčšina z nich vznikala v kaviarni, ktorá sa nachádza necelých dvesto metrov od fakulty sociálnych štúdií. „Veľmi dlho chodil do kaviarne Mezzanine. Veľmi dlho znamená naozaj veľmi dlho, asi desať rokov,“ spomína nostalgicky autor niekoľkých psychologických kníh. Hovorí o tom, že v spomínanej kaviarni vzniklo veľa textov napriek tomu, že je to rušné miesto. Naučil sa nepočuť hovor či hluk a sústredil sa len na písanie.

Tesne pred kovidovou pandémiou sa však tieto návštevy skončili, počas kovidu sa neuskutočňovali a po nej sa už písanie v kaviarni neobnovilo. Dnes jeho publikácie vznikajú večer, keď jeho deti sú už uložené v posteli a domom sa neozýva nič iné, ako len večerné ticho. Dodáva, že táto rutina je produktívna iba v prípade, ak nie je moc unavený.

Čaká knihu Literárna psychológia pokračovanie?

Kvalitné odborné knihy si vyžadujú niekedy naozaj dlhú dobu, počas ktorej sa na nich pracuje. Zdeněk Vybíral si dá na svojich knihách naozaj záležať, o čom svedčí aj počet rokov, počas ktorých vznikala Literární psychologie. V rozhovore prezradil, že pracuje aj na Literárnej psychológii číslo dva. Na tomto diele pracoval neskutočných trinásť rokov.

Podobný čas by chcel venovať aj na rovnakomennom pokračovaní. „Čerpám z iných kních a kladiem si iné otázky,“ hovorí autor o budúcom pokračovaní diela. Zároveň má rozpísanú knihu Psychologických esejů, ktorej odborná vízia je už takmer z polovice hotová.

Na záver načrtol, že má v pláne napísať ešte jednu knihu, o ktorej neprezradil viac, iba že ide o zaznamenávanie jedného života. Tajomstvo okolo tejto publikácie ostane neodhalené. „Niekedy počúvam od spisovateľov alebo filmových režisérov, že neradi rozprávajú o tom, čo majú zrovna rozpracované, aby niečo nezakríkli, aby sa im to darilo ďalej,” vyjadruje svoje obavy Vybíral.

Medzi divadlom a psychológiou

Kým Vybíral žil v Brne, zvykol rád navštevovať kiná, divadlá, či hudobné kaviarne. Umenie a kultúra ho však zaujímali už od detstva. Spomína na to, že bol členom jedného úspešnéhoamatérskeho divadla v Zlíne. Jeho úspechy sa dali merať vďaka prehliadkam a súťažiam, ktorých sa zúčastnili. Divadlo viedol profesionálny herec.

To bolo podľa ​Vybírala pravdepodobne dôvodom, prečo mal na deti a dospievajúcich veľké nároky, oproti tomu ako bolo zvykom v iných amatérskych divadlách. „Boli sme dobrí, a dokonca sme jazdili aj do zahraničia,” pochvaľuje si svoje skúsenosti v divale Zdeněk Vybíral.

Táto skúsenosť ho viedla k rozhodnutiu skúsiť štúdium herectva a režisérstva. Na skúškach sa stretol se známymi hercami ako je Jaroslav Dušek. Dostal sa až do najužšieho výberu uchádzačov, z posledných štyroch záujemcov, zobrali len troch. Toto rozhodnutie ho trošku zamrzelo. Napriek tomu nebol príliš sklamaný, nakoľko vtedy už rok študoval češtinu a psychológiu. Ako sám hovorí: „Bolo pre mňa jednoduché opustiť tieto sny.“

Láska k prírode

Vedúci katedry psychológie využíva pre svoju duševnú hygienu a oddych hory. Hovorí, že prázdniny, počas ktorých by sa neocitol niekde na horách, ako keby ani neboli. Svoje deti taktiež učí k láske k prírode. Aj keď to znie pateticky, podľa jeho slov, je to fakt. Momentálne vyhľadáva hory v tuzemsku a so svojou rodinou často navštevuje Krkonoše či Jeseníky.

Skôr však pravidelne navštevoval Alpy, bol v Pyrenejách, v Dolomitoch, a dokonca dvakrát v horách na Korzike. Zdeněk Vybíral je vďačný, že toho precestoval a prechodil dosť. Je však zvedavý, kam ho jeho boľavé koleno ešte pustí.

Pokiaľ ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, napíšte prosím editorke Atria na mail: 496823@mail.muni.cz.